Prečo by ste mali strácať čas a peniaze na súde keď sa môžete dohodnúť?

Dohodnutie pravidiel a oboznámenie strán s mediáciou

V tomto kroku môže mediátor ovplyvniť celé stretnutie tým, ako vysvetlí stranám pravidlá spoločného fungovania v mediačnom stretnutí, vysvetlí postup, akým sa bude uberať diskusia a objasní niekoľko princípov mediácie a svoju rolu v nej.

Mediátor je v tejto fáze aktívny, ale na druhej strane všetko, čo povie, si dá schváliť oboma stranami, pretože jedine aktívny súhlas strán (samozrejme aj nesúhlas), pomáha v tejto fáze zapojiť strany do vedenia celej mediácie, a tým vytvára od počiatku ich spoluzodpovednosť za to, ako celá mediácia bude prebiehať. Mediátor si overuje u oboch strán, či porozumeli a prijali so súhlasom všetko, čo povedal. Tak si zabezpečuje prevenciu v tom prípade, že ak sa náhodou riešenie bude uberať nekonštruktívnym spôsobom alebo sa strany začnú hádať, má ľahšiu pozíciu pri udržaní kontroly nad správaním oboch strán.

Strany vyrozprávajú svoj pohľad na konflikt medzi nimi

Úvod stretnutia by sa mal z mediátorovej strany skončiť tým, že sa strán opýta, či sú pre nich všetky pravidlá a dohody zrozumiteľné a či môžete prejsť k ďalšiemu kroku.

Poradie hovorenia

Rekonštrukciu sporu začínajte ako mediátor tým, že sa opýtate strán, ktorá z nich chce začať rozprávať ako prvá. Ak sa strany dohodnú, venujte pozornosť jednej strane a nechajte stranu porozprávať „svoj príbeh“.

Rozprávanie príbehu

Niekedy sa tento krok v mediácii nazýva „neprerušovaný čas“ – je to čas, kedy strany jedna po druhej môžu bez vzájomného prerušovania porozprávať s vašou pomocou to, ako samy vidia z ich pohľadu priebeh sporu a čo im na spornej situácii prekáža. Väčšinou je to prvýkrát, keď majú strany možnosť počuť vcelku, čo si druhá strana myslí a čo cíti.

Vyjasnenie sporných miest a záujmov strán

V treťom kroku si mediátor zapisuje počas dialógov so stranami, aké záujmy a nároky majú strany a čo chcú dosiahnuť pri riešení sporu. Štvrtý krok plynule nadväzuje na tretí krok. V podstate je prirodzenou súčasťou rekonštrukcie sporu. Definovanie sporných bodov je pomenovanie tých miest v konflikte, kde strany potrebujú od druhej strany, aby urobila (alebo prestala robiť) niečo na uspokojenie jej záujmov. Niekedy stačí iba jej porozumenie alebo rešpekt, inokedy ospravedlnenie, často ide o zmenu správania alebo pomoc pri realizácii riešenia.

Navrhovanie riešení a vyjednávanie strán

Tento krok smeruje strany ku konkrétnym riešeniam. V podstate obsahuje tento krok tri fázy:

a) vymýšľanie návrhov riešení,
b) vyberanie návrhov, ktoré stranám vyhovujú,
c) dojednávanie riešení z vyhovujúcich návrhov.

Tieto tri fázy v kroku 5 sa pri mediácii prekrývajú a nadväzujú tesne jedna za druhou. Strany navrhujú a odmietajú riešenia, zrazu si niečo vyberú, odmietajú vyjednávať, ale pri tom zrazu navrhnú ústupový krok – preto napriek tomu, že všetka aktivita pri vymýšľaní nápadov na riešenia je na stranách, mediátor je v tejto fáze nadmieru aktívny (ak je to potrebné) pomáha diskusiu viesť od veľmi odlišných (aj protikladných) nápadov k vyjednávaniu spoločnej dohody.

Hľadanie najpresnejšej formulácie dohody a jej napísanie

Keď si v poznámkach spíšete všetky čiastočné alebo ukončené dohody k jednotlivým sporným bodom, navrhnite stranám, že im spíšete formuláciu dohody. Spísanie dohody takisto slúži ako doklad o tom, že mediácia sa urobila a ako presný zápis toho, na čom sa strany dohodli pri riešení ich sporu.

Poďakovanie stranám, podporenie strán v plnení dohody, ponúknutie ďalších stretnutí v prípade potreby