Prečo by ste mali strácať čas a peniaze na súde keď sa môžete dohodnúť?

Súdne konanie býva často zdĺhavé a finančne veľmi náročné. Po súdnom konaní vždy bude víťaz len jeden z Vás.

Čo je mediácia?

Mediáciu môžeme definovať ako štruktúrovaný proces, pri ktorom sa dve alebo viacero strán sporu samé dobrovoľne pokúšajú dosiahnuť dohodu o riešení svojho sporu za pomoci neutrálnej a kvalifikovanej tretej strany (mediátora).

Mediácia má mnoho definícií, ktoré vychádzajú zo života.

• Mediácia je mimosúdne riešenie sporov.
• Mediácia je najúčinnejší liek na konflikty.
• Mediácia je moderná metóda riešenia konfliktov.
• Je to kultivovaný spôsob riešenia sporov za pomoci mediátora.

Ďalšie informácie o mediácii

• Poskytuje pomoc stranám, aby sa samy dohodli na riešení sporu

• Dá sa použiť kedykoľvek – pred súdnym sporom alebo arbitrážou alebo súčasne s nimi

• Nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore alebo arbitráži, ak neuspejú pri urovnaní sporu

• Je rýchla, neformálna a relatívne lacná

• Je dôverná

• Využitie v celom rade sporov vrátane obchodných, občianskych, rodinných/rozvodových, environmentálnych, pracovných a susedských.

Výhody mediácie

1

Dobrovoľnosť

účastníci mediácie aj mediátor s mediáciou súhlasia, inak mediácia nemôže začať
2

Dôvernosť

mediátor ako aj ďalšie osoby zúčastnené na mediácii sú zo zákona viazané mlčanlivosťou
3

Diskrétnosť

mediácia je neverejná, čo je výhoda oproti verejnému súdnemu konaniu
4

Nestrannosť

neutrálna osoba /mediátor/ pomáha sporiacim sa stranám dospieť k dohode
5

Neformálnosť

prebieha prevažne v mediačnej kancelárii alebo na inom dohodnutom mieste
6

Efektívnosť

rýchlosť majú v rukách účastníci a je lacnejšia ako súdny proces
7

Zodpovednosť

o výsledku rozhodujú účastníci sami, nepresúvajú zodpovednosť na iného
8

Budúcnosť

minulosť slúži na identifikáciu a vysvetlenie sporu
9

Široké uplatnenie

v rodinných, občianskych, obchodných a pracovnoprávnych sporoch
10

WIN - WIN

mediácia je výhra - výhra pre zúčastnené strany, po súde je vždy jeden víťaz a druhý porazený.

Mediačný proces

Pre prehľadnosť a ľahšie zapamätanie postupu v mediácii sú jednotlivé časti mediačného sedenia rozdelené do 7 krokov. Šesť krokov sa týka priamo mediačného stretnutia a jeden krok sa týka kontaktovania so stranami a dohodnutia mediačného stretnutia. Krokový mediačný model upravený podľa Charlesa Wigginsa (1996).

Úvod

Dohodnutie pravidiel a oboznámenie strán s mediáciou

V tomto kroku môže mediátor ovplyvniť celé stretnutie tým, ako vysvetlí stranám pravidlá spoločného fungovania v mediačnom stretnutí, vysvetlí postup, akým sa bude uberať diskusia a objasní niekoľko princípov mediácie a svoju rolu v nej.

Mediátor je v tejto fáze aktívny, ale na druhej strane všetko, čo povie, si dá schváliť oboma stranami, pretože jedine aktívny súhlas strán (samozrejme aj nesúhlas), pomáha v tejto fáze zapojiť strany do vedenia celej mediácie, a tým vytvára od počiatku ich spoluzodpovednosť za to, ako celá mediácia bude prebiehať. Mediátor si overuje u oboch strán, či porozumeli a prijali so súhlasom všetko, čo povedal. Tak si zabezpečuje prevenciu v tom prípade, že ak sa náhodou riešenie bude uberať nekonštruktívnym spôsobom alebo sa strany začnú hádať, má ľahšiu pozíciu pri udržaní kontroly nad správaním oboch strán.

Rekonštrukcia sporu

Strany vyrozprávajú svoj pohľad na konflikt medzi nimi

Úvod stretnutia by sa mal z mediátorovej strany skončiť tým, že sa strán opýta, či sú pre nich všetky pravidlá a dohody zrozumiteľné a či môžete prejsť k ďalšiemu kroku.

Poradie hovorenia

Rekonštrukciu sporu začínajte ako mediátor tým, že sa opýtate strán, ktorá z nich chce začať rozprávať ako prvá. Ak sa strany dohodnú, venujte pozornosť jednej strane a nechajte stranu porozprávať „svoj príbeh“.

Rozprávanie príbehu

Niekedy sa tento krok v mediácii nazýva „neprerušovaný čas“ – je to čas, kedy strany jedna po druhej môžu bez vzájomného prerušovania porozprávať s vašou pomocou to, ako samy vidia z ich pohľadu priebeh sporu a čo im na spornej situácii prekáža. Väčšinou je to prvýkrát, keď majú strany možnosť počuť vcelku, čo si druhá strana myslí a čo cíti.

Definovanie sporu

Vyjasnenie sporných miest a záujmov strán

V treťom kroku si mediátor zapisuje počas dialógov so stranami, aké záujmy a nároky majú strany a čo chcú dosiahnuť pri riešení sporu. Štvrtý krok plynule nadväzuje na tretí krok. V podstate je prirodzenou súčasťou rekonštrukcie sporu. Definovanie sporných bodov je pomenovanie tých miest v konflikte, kde strany potrebujú od druhej strany, aby urobila (alebo prestala robiť) niečo na uspokojenie jej záujmov. Niekedy stačí iba jej porozumenie alebo rešpekt, inokedy ospravedlnenie, často ide o zmenu správania alebo pomoc pri realizácii riešenia.

Tvorba možností riešenia konfliktu

Navrhovanie riešení a vyjednávanie strán

Tento krok smeruje strany ku konkrétnym riešeniam. V podstate obsahuje tento krok tri fázy:

a) vymýšľanie návrhov riešení,
b) vyberanie návrhov, ktoré stranám vyhovujú,
c) dojednávanie riešení z vyhovujúcich návrhov.

Tieto tri fázy v kroku 5 sa pri mediácii prekrývajú a nadväzujú tesne jedna za druhou. Strany navrhujú a odmietajú riešenia, zrazu si niečo vyberú, odmietajú vyjednávať, ale pri tom zrazu navrhnú ústupový krok – preto napriek tomu, že všetka aktivita pri vymýšľaní nápadov na riešenia je na stranách, mediátor je v tejto fáze nadmieru aktívny (ak je to potrebné) pomáha diskusiu viesť od veľmi odlišných (aj protikladných) nápadov k vyjednávaniu spoločnej dohody.

Napísanie dohody

Hľadanie najpresnejšej formulácie dohody a jej napísanie

Keď si v poznámkach spíšete všetky čiastočné alebo ukončené dohody k jednotlivým sporným bodom, navrhnite stranám, že im spíšete formuláciu dohody. Spísanie dohody takisto slúži ako doklad o tom, že mediácia sa urobila a ako presný zápis toho, na čom sa strany dohodli pri riešení ich sporu.

Záver

Poďakovanie stranám, podporenie strán v plnení dohody, ponúknutie ďalších stretnutí v prípade potreby